Plymutka - Legenda z Plymouthu
Vložené 02.04.2020
PLYMUTKA - LEGENDA Z PLYMOUTHU
O plymutkách sa často hovorí, že vznikli dvakrát. Prečo je to tak? Pri ich vzniku stáli dvaja muži, dr. John Bennett a D. A. Upham. To by nebolo neobvyklé. Veď mnoho plemien hydiny vzniklo spoluprácou viacerých chovateľov. Zaujímavé je však to, že títo chovatelia predstavili svoju vyšľachtenú hydinu nie naraz, ale s dvadsaťročným odstupom.
Písal sa rok 1849. Chovatelia v americkom Bostone sa podujali usporiadať prvú americkú výstavu hydiny. A práve na tejto výstave sa objavujú pod názvom Plymouth Rocks tri jedince s charakteristickou pásikavou kresbou. Ich vystavovateľ bol chovateľ a šľachtiteľ hydiny dr. John Bennett. Názvom 'Plymouth Rocks', čo môžeme so slovenčiny preložiť ako Plymouthské skaly, chcel dr. Bennett vyzdvihnúť ich vysokú životaschopnosť a veľkú prispôsobivosť nepriaznivým klimatickým podmienkam. Sám šľachtiteľ o nich neskoršie napísal, že ich vytvoril pripárením kohútov kočiniek so sliepkami, kríženkami malajok a kúr bližšie nešpecifikovanej divej indiánskej krvi. Vo všeobecnosti sa prijal fakt, že pod plemenom s tak tajuplným názvom sa skrýva dominikánka, najstaršie pôvodné americké plemeno, pochádzajúce z ostrova Dominique. Po tejto výstave však už o plymutkách nenachádzame žiadne historické správy. Ako keby sa po nich zľahla zem. Preto sa často stretávame z názorom, že táto hydina stratila svoju identitu a zmizla z dejín. Toto „hluché“ obdobie histórie plymutiek trvalo celých dvadsať rokov.
Počas týchto dvadsať rokov postihla Spojené štáty americké občianska vojna Severu proti Juhu (1861-1865). Vojna bola neľútostná, vyžiadala si vyše pol milióna obetí a veľká časť krajiny bola zničená. Po rokoch krvavých bojov očakávali ľudia pozitívne zmeny. Tieto zmeny sa odrážali v každom aspekte života Američanov a nevyhli sa ani chovateľstvu.
V Spojených štátoch sa chovali ťažké, pôvodom ázijské plemená (jávanka, brahmanka, kočinka), ale aj pôvodom európske ľahké plemená (leghornka, vlaška). Američania však chceli viac. Chceli plemeno, ktoré by reprezentovalo ich ideály a očakávania lepšej budúcnosti. Nové plemeno malo mať mimoriadne ekonomické kvality, vhodné pre rozvíjajúci sa výkrm kurčiat v priemyselnom meradle, ale zároveň si malo udržať „kráľovský“ charakter. Dá sa teda povedať, že opätovný nástup plymutky bol ovplyvnený tzv. spoločenskou požiadavkou. V tomto meradle, možno povedať, že plymutka splnila očakávania. Dosiahla veľké rozšírenie medzi chovateľmi a je pravdepodobne najrozšírenejším plemenom kúr chovaných v Spojených štátoch amerických. Stala sa doslova americkou legendou.
Plymutky pásikavé.
A tak sa na výstave vo Worcestri v štáte Massachusetts v roku 1869 objavuje hydina, podobná pásikavým plymutkam z výstavy v Bostone. Vystavil ich zanietený chovateľ hydiny D. A. Upham pod názvom 'Impreved Plymouth Rocks' (zdokonalená plymutka), aby sa vyhol nedorozumeniam s Bennettovými plymutkami. Okrem už nám známej dominikánky sa na jej vznik použili ťažké ázijské plemená - čierna kočinka alebo čierna jávanka. Je iróniu osudu, že dominikánka, ktorá prepožičala plymutkám farbu a kresbu peria, bola novým plemenom tak zatlačená do úzadia, že sa ju len s námahou podarilo rekonštruovať.
Pásikavá plymutka bola uznaná v roku 1874 a pod názvom 'Barred Plymouth Rocks' (pásikavá plymutka) bola zapísaná do American Standard of Exellence. Po vyšľachtení plymutky bielej Oscarom Frostom v roku 1884 a následkom uznaní tohto farebného rázu o štyri roky neskôr, bolo slovo 'Barred' z názvu vypustené. Opis exteriéru plymutky pásikavej z roku 1873 bol veľmi ďaleko od exteriéru dnešnej plymutky. Pásikavá kresba bola menej kontrastne ohraničená v porovnaní s dnes požadovanou kresbou. Kohúty plymutky mali krátke chrbty a odlišné utváranie hrebeňa a chvosta, sliepky sa svojím tvarom veľmi podobali dominikánkam. Na výstave hydiny v New Yorku v roku 1870 si boli niektoré jedince plymutky a dominikánky natoľko podobné, že pri posudzovaní často došlo k ich zámene, čo sa samozrejme nazaobišlo bez zmätkov v chovateľskej verejnosti. Cieľavedomou šľachtiteľskou prácou sa však postupne podarilo chovateľom zdokonaliť exteriér novo vyšľachteného plemena, najmä čo sa týka dĺžky a šírky trupu.
Plymutky žlté.
V roku 1910 prijala Americká hydinárska asociácia nový štandard pre väčšinu plemien a tieto zmeny zasiahli aj plymutky. Podstatné zmeny zasiahli najmä utváranie trupu (dlhý, široký a hlboký) a chrbta (stredne dlhý a široký). Nový štandard vyžadoval pri kohútoch chvost nesený v uhle 45o a pri sliepkach v 40o uhle. Zmeny v štandarde z roku 1910 mali za následok, že plymutka sa svojím celkovým vzhľadom a exteriérom začala podobať na plymutku v takej podobe, v akej ju poznáme v súčasnosti.
Ing. Cyril Hrnčár, PhD.
SPU Nitra
TAKTO MÁ PLYMUTKA VYZERAŤ
Celkový vzhľad: veľká, silná, elegantná kura s vysokým, širokým držaním tela, vyslovene úžitková. Telo veľké, plné, široké, hlboké. Hlava malá s nízkym stojacím hrebeňom, operenie priliehavé, chvost krátky, dobre zaokrúhlený.
Plemenné znaky - kohút: hmotnosť 3,0 až 3,5 kg.
Hlava: skutočne malá, s nie veľmi úzkou lebečnou klenbou, mierne klenutá.
Hrebeň: jednoduchý, malý, s nie príliš hlboko rezanými zubami.
Zobák: krátky, silný, žltý.
Oči: veľké, bystré, oranžovočervené.
Ušnice: stredne veľké, červené.
Tvár: ľahko operená.
Laloky: primerane dlhé.
Krk: stredne dlhý, s bohatým závesom, silný, rovno nesený.
Prsia: dobre zaoblené, široké a hlboké.
Trup: dlhý, široký, hlboký, tvorí nadvihnutý obdĺžnik.
Chrbát: široký, dobre zaoblený, stredne dlhý, prechádza v rovnomernej šírke do ľahko stúpajúceho, plne opereného sedla a chvosta.
Krídla: vysoko nesené, krátke, pevne priliehajúce.
Chvost: krátky a plný, široko nasadený, zo sedla vystupujúci v peknom zaoblení.
Brucho: plné, široké, hlboké.
Holene: stredne dlhé, silné, s dobre priliehajúcim operením.
Beháky: primerane dlhé, silné, ale nie hrubých kostí, hladké, žlté.
Operenie: tvrdšie, dobre priliehavé, bez podušiek.
Plemenné znaky - sliepka: hmotnosť: 2,5 – 3,0 kg; Sliepka má svoj zvlášť typický tvar vďaka dlhému, širokému, hlbokému, viac zavalitému trupu; ľahko stúpajúcej línii chrbta; plným hlboko neseným prsiam; a dobre vyvinutému bruchu; kormidlové perá sú krátke, sotva presahujúce krycie perá chvosta.
Znáška: 190 vajec s hnedou škrupinou, násadové vajcia majú mať hmotnosť 55 g. Veľkosť obrúčky pre kohúta 22 mm pre sliepku 20 mm.
Uznaná je vo farebných rázoch: biela, čierna, modrá, modrá s lemovaním, zlatokrká, červená jarabičia vlnitá, strieborná jarabičia vlnitá, žltá, biela s čiernou kolumbijskou kresbou (kolumbia čierna), žltá kolumbia čierna, pásikavá, strieborná čierno lemovaná.
Vyšľachtené sú aj v zdrobnenej forme vo farebných rázoch ako normálne plymutky. Hmotnosť kohúta je od 1,0 – 1,4 kg, sliepky 0,8 – 1,2 kg. Znáška zdrobnené je asi 140 vajec s hnedou škrupinou, hmotnosť násadových vajec je 40 g. Kohúty sa obrúčkujú 15 mm obrúčkou, sliepky 13 mm.
Poznámka redakcie: adresy chovateľov, majiteľov uznaných chovov plymutiek a ostatnej vodnej a hrabavej hydiny nájdete na www.szchdz.sk .
